Joz 17, 1-18 |   |
Kniha Jozua
17. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Aj kmeňu Menaššeho lósom pripadol podiel, lebo on je Jozefov prvorodený. Makír, prvorodený syn Menaššeho, otec Gileáda, keďže bol bojovníkom, dostal Gileád a Bášan.
2 Aj ostatným Menaššeovcom pripadol podiel podľa ich rodov: synom Abíezerovým, Chélekovým, Asríelovým, Šekemovým, Chéferovým a Šemídovým. To boli mužskí potomkovia Menaššeho, Jozefovho syna, podľa ich rodov.
3 No Celofchád, Chéferov syn, Gileádov syn, Makírov syn, Menaššeov syn, nemal synov, iba dcéry. Volali sa: Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca.
4 Predstúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a povedali: Hospodin prikázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlastníctvo medzi našimi bratmi. Aj im dal dedičné vlastníctvo podľa Hospodinovho rozkazu medzi vlastníctvom bratov ich otca.
5 Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášan za Jordánom,
6 lebo Menaššeho dcéry dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom.
7 Menaššeho územie siahalo od Ašéru k Mikmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne na juh k Én-Tappúachčanom.
8 Okolie Tappúachu pripadlo Menaššemu, ale mesto Tappúach patrilo Efrajimovcom.
9 Ďalej hranica zostupuje k potoku Kána. Mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Hranica Menaššeho sa však tiahne severne od potoka a končí sa pri mori.
10 Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jissákara.
11 Na území Jissákara a Ašéra patril Menaššemu: Bét-Šeán a priľahlé osady, Jibleám a priľahlé osady, obyvatelia Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Taanaku a priľahlé osady, obyvatelia Megidda a priľahlé osady, tri horské pásma.
12 Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine.
13 Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k robote, no nedokázali ich vyhnať.
14 Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva len jeden podiel a jednu čiastku? My sme predsa veľký národ, lebo nás Hospodin doteraz požehnával.
15 Jozua im odvetil: Ak ste veľký národ a pohorie Efrajim vám nestačí, choďte do lesa a klčujte zem v krajine Perizzejov a Refájov.
16 Jozefovi potomkovia povedali: Pohorie nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí bývajú v údolí, majú železné vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľahlých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.
17 Jozua povedal Jozefovmu domu, Efrajimovcom a Menaššeovcom: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel,
18 ale aj pohorie bude tvoje. Ak je tam les, vyklčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vyženieš Kanaánčanov, hoci majú železné vozy a sú silní.
2 Aj ostatným Menaššeovcom pripadol podiel podľa ich rodov: synom Abíezerovým, Chélekovým, Asríelovým, Šekemovým, Chéferovým a Šemídovým. To boli mužskí potomkovia Menaššeho, Jozefovho syna, podľa ich rodov.
3 No Celofchád, Chéferov syn, Gileádov syn, Makírov syn, Menaššeov syn, nemal synov, iba dcéry. Volali sa: Machla, Nóa, Chogla, Milka a Tirca.
4 Predstúpili pred kňaza Eleazára, Jozuu, syna Núna, i kniežatá a povedali: Hospodin prikázal Mojžišovi, aby aj nám dal dedičné vlastníctvo medzi našimi bratmi. Aj im dal dedičné vlastníctvo podľa Hospodinovho rozkazu medzi vlastníctvom bratov ich otca.
5 Tak pripadlo Menaššemu desať dielov okrem krajiny Gileád a Bášan za Jordánom,
6 lebo Menaššeho dcéry dostali dedičné vlastníctvo medzi jeho synmi. Krajina Gileád pripadla ostatným Menaššeovcom.
7 Menaššeho územie siahalo od Ašéru k Mikmetátu, čo leží východne od Síchemu. Potom sa hranica tiahne na juh k Én-Tappúachčanom.
8 Okolie Tappúachu pripadlo Menaššemu, ale mesto Tappúach patrilo Efrajimovcom.
9 Ďalej hranica zostupuje k potoku Kána. Mestá južne od potoka medzi mestami Menaššeho patria Efrajimu. Hranica Menaššeho sa však tiahne severne od potoka a končí sa pri mori.
10 Južná časť patrí Efrajimu a severná Menaššemu. Hranicou medzi nimi bolo more. Na severe sa jeho územie dotýka územia Ašéra a na východe Jissákara.
11 Na území Jissákara a Ašéra patril Menaššemu: Bét-Šeán a priľahlé osady, Jibleám a priľahlé osady, obyvatelia Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Én-Dóru a priľahlé osady, obyvatelia Taanaku a priľahlé osady, obyvatelia Megidda a priľahlé osady, tri horské pásma.
12 Menaššeovci však nemohli obsadiť tieto mestá, a tak sa Kanaánčanom darilo zostať bývať v tejto krajine.
13 Keď Izraeliti zosilneli, prinútili Kanaánčanov k robote, no nedokázali ich vyhnať.
14 Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: Prečo si nám dal do dedičného vlastníctva len jeden podiel a jednu čiastku? My sme predsa veľký národ, lebo nás Hospodin doteraz požehnával.
15 Jozua im odvetil: Ak ste veľký národ a pohorie Efrajim vám nestačí, choďte do lesa a klčujte zem v krajine Perizzejov a Refájov.
16 Jozefovi potomkovia povedali: Pohorie nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí bývajú v údolí, majú železné vozy. Majú ich aj tí, čo sú v Bét-Šeáne a priľahlých osadách, a aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.
17 Jozua povedal Jozefovmu domu, Efrajimovcom a Menaššeovcom: Si početný národ a máš veľkú silu, nebudeš mať len jeden podiel,
18 ale aj pohorie bude tvoje. Ak je tam les, vyklčuj ho a bude tvoj až po jeho okraj, lebo vyženieš Kanaánčanov, hoci majú železné vozy a sú silní.
Joz 17, 1-18 | |