Rim 4, 1-25 |   |
List Rimanom
4. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Čo teda povieme: Čo dosiahol Abrahám, náš praotec podľa tela?
2 Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.
3 Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“
4 Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti.
5 Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.
6 Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov:
7 „Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov.
8 Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta.“
9 Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“
10 A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému.
11 Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť,
12 aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.
13 Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery.
14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené.
15 Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku.
16 Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých,
17 ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet.
18 On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“
19 A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono.
20 A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu,
21 pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil.
22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.
23 A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“
24 ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána,
25 vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.
2 Ak bol Abrahám ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.
3 Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“
4 Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti.
5 Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.
6 Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov:
7 „Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov.
8 Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta.“
9 Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“
10 A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému.
11 Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť,
12 aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.
13 Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery.
14 Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené.
15 Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku.
16 Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých,
17 ako je napísané: „Ustanovil som ťa za otca mnohých národov“ - pred Bohom, ktorému uveril a ktorý oživuje mŕtvych a volá k bytiu to, čoho niet.
18 On proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov, podľa slova: „Také bude tvoje potomstvo.“
19 A neochabol vo viere, ani keď videl, že jeho telo je už odumreté - veď mal skoro sto rokov - a že je odumreté aj Sárino lono.
20 A nezapochyboval nedôverčivo o Božom prisľúbení, ale posilnený vierou vzdával Bohu slávu,
21 pevne presvedčený, že má moc aj splniť, čo prisľúbil.
22 Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť.
23 A nielen kvôli nemu bolo napísané: „Počítalo sa mu to,“
24 ale aj kvôli nám. Bude sa to počítať aj nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána,
25 vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.
Rim 4, 1-25 | |