Sk 20, 1-38 |   |
Skutky apoštolov
20. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska.
2 Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka.
3 Tam strávil tri mesiace, a keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko.
4 Sprevádzali ho Berejčan Pyrrhov syn Sopater, zo Solúnčanov Aristarchus a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej i Ázijčania Tychikus a Trofimus.
5 Oni šli vopred a čakali nás v Troade.
6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.
7 Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.
8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp.
9 Istý mladík, menom Eutychus, sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho.
10 Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal: „Neplašte sa, lebo jeho duša je v ňom.“
11 Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel.
12 Chlapca priviedli živého a nemálo ich to potešilo.
13 My sme skôr nasadli na loď a odplavili sme sa do Assonu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši.
14 Keď sme sa s ním v Assone zišli, vzali sme ho a išli sme do Mitylény.
15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali naproti Chiosu, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a v nasledujúci sme došli do Milétu.
16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol na Turíce podľa možnosti už v Jeruzaleme.
17 Z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi.
18 Keď k nemu prišli, povedal im: „Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie;
19 ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov;
20 ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch;
21 ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša.
22 A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká.
23 Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie.
24 Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
25 A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo.
26 Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých,
27 lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú.
28 Dávajte si pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.
29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo.
30 Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou.
31 Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás.
32 A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými.
33 Netúžil som po ničom striebre ani zlate, ani odeve.
34 Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou.
35 Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: »Blaženejšie je dávať, ako prijímať.«“
36 Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými.
37 Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.
38 Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.
2 Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka.
3 Tam strávil tri mesiace, a keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko.
4 Sprevádzali ho Berejčan Pyrrhov syn Sopater, zo Solúnčanov Aristarchus a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej i Ázijčania Tychikus a Trofimus.
5 Oni šli vopred a čakali nás v Troade.
6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.
7 Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.
8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp.
9 Istý mladík, menom Eutychus, sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho.
10 Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal: „Neplašte sa, lebo jeho duša je v ňom.“
11 Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel.
12 Chlapca priviedli živého a nemálo ich to potešilo.
13 My sme skôr nasadli na loď a odplavili sme sa do Assonu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši.
14 Keď sme sa s ním v Assone zišli, vzali sme ho a išli sme do Mitylény.
15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali naproti Chiosu, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a v nasledujúci sme došli do Milétu.
16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol na Turíce podľa možnosti už v Jeruzaleme.
17 Z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi.
18 Keď k nemu prišli, povedal im: „Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie;
19 ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov;
20 ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch;
21 ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša.
22 A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká.
23 Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie.
24 Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti.
25 A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo.
26 Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých,
27 lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú.
28 Dávajte si pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.
29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo.
30 Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou.
31 Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás.
32 A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými.
33 Netúžil som po ničom striebre ani zlate, ani odeve.
34 Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou.
35 Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: »Blaženejšie je dávať, ako prijímať.«“
36 Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými.
37 Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.
38 Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.
Sk 20, 1-38 | |