Mt 14, 1-36 |   |
Evanjelium podľa Matúša
14. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi
2 a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
3 Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa,
4 lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“
5 A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.
6 No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila,
7 že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať.
8 Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
9 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali.
10 A tak dal Jána vo väzení sťať.
11 I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.
12 Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.
13 Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním.
14 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
15 A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
16 Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
17 Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
18 On povedal: „Prineste mi ich sem!“
19 Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.
21 A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí.
22 A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
24 Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
25 Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
28 Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
30 Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
31 Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
32 A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.
33 Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
34 Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
35 Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých
36 a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
2 a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“
3 Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa,
4 lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“
5 A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.
6 No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila,
7 že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať.
8 Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
9 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali.
10 A tak dal Jána vo väzení sťať.
11 I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.
12 Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.
13 Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním.
14 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
15 A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
16 Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
17 Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
18 On povedal: „Prineste mi ich sem!“
19 Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.
21 A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí.
22 A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.
23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
24 Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
25 Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.
26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
28 Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
30 Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
31 Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
32 A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.
33 Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
34 Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.
35 Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých
36 a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Mt 14, 1-36 | |