Hab 1, 1-17 |   |
Kniha proroka Habakuka
1. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Toto je výrok, ktorý prorok Habakuk prijal videním.
2 Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin, a ty ma nevypočuješ? Volám na teba: Násilie!, ale nepomáhaš.
3 Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva.
4 Preto je zákon neúčinný a právo nevychádza na svetlo, lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého. Právo je preto prekrucované.
5 Pohliadnite na národy a viďte! Len sa pozrite a zastaňte v údive, lebo za vašich dní konám dielo, ktorému by ste neverili, keby vám ho rozpovedali.
6 Vzbudím totiž Chaldejov — národ vzdorovitý a dravý, ktorý prejde šíravy zeme, aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho.
7 Je hrozný a príšerný. Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba.
8 Jeho kone sú rýchlejšie než leopardy a divokejšie než vlci za súmraku. Jeho jazdci uháňajú. Zďaleka sa priženú jeho kone, priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou.
9 Každý z nich ide za násilím, dychtivo mieri vpred na východ a zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku.
10 Tento národ sa vysmieva z kráľov, kniežatá sú mu na posmech, z každej pevnosti sa smeje — navŕši zeminu a zaujme ju.
11 Potom sa preženie ako vietor a previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom.
12 Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodin, poveril si ho súdom; Skala, uložil si mu trestať.
13 Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho?
14 Ľudí si urobil podobných morským rybám a plazom, ktoré nemajú vládcu.
15 Všetky ich chytá na udicu, vlečie vo svojej sieti a zhromažďuje do svojho čereňa; raduje sa z toho a jasá.
16 Preto obetuje svojej sieti a svojmu čereňu páli kadidlo, lebo má z nich tučný podiel a výdatný pokrm.
17 Vari bude neustále vyprázdňovať sieť a neľútostne vraždiť národy?
2 Dokedy ešte budem volať o pomoc, Hospodin, a ty ma nevypočuješ? Volám na teba: Násilie!, ale nepomáhaš.
3 Prečo mi dávaš vidieť krivdu, aj sám sa pozeráš na trápenie? Skaza a ukrutnosť je predo mnou. Aj spor vzniká a hádka povstáva.
4 Preto je zákon neúčinný a právo nevychádza na svetlo, lebo bezbožník obkľučuje spravodlivého. Právo je preto prekrucované.
5 Pohliadnite na národy a viďte! Len sa pozrite a zastaňte v údive, lebo za vašich dní konám dielo, ktorému by ste neverili, keby vám ho rozpovedali.
6 Vzbudím totiž Chaldejov — národ vzdorovitý a dravý, ktorý prejde šíravy zeme, aby zaujal príbytky, ktoré nie sú jeho.
7 Je hrozný a príšerný. Právo a vysoké postavenie odvodzuje od seba.
8 Jeho kone sú rýchlejšie než leopardy a divokejšie než vlci za súmraku. Jeho jazdci uháňajú. Zďaleka sa priženú jeho kone, priletia ako orol, ktorý sa náhli za korisťou.
9 Každý z nich ide za násilím, dychtivo mieri vpred na východ a zhromažďuje zajatcov, ktorých je ako piesku.
10 Tento národ sa vysmieva z kráľov, kniežatá sú mu na posmech, z každej pevnosti sa smeje — navŕši zeminu a zaujme ju.
11 Potom sa preženie ako vietor a previní sa tým, že vlastná sila mu bude bohom.
12 Či ty nie si od vekov, Hospodin, môj Boh, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodin, poveril si ho súdom; Skala, uložil si mu trestať.
13 Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho?
14 Ľudí si urobil podobných morským rybám a plazom, ktoré nemajú vládcu.
15 Všetky ich chytá na udicu, vlečie vo svojej sieti a zhromažďuje do svojho čereňa; raduje sa z toho a jasá.
16 Preto obetuje svojej sieti a svojmu čereňu páli kadidlo, lebo má z nich tučný podiel a výdatný pokrm.
17 Vari bude neustále vyprázdňovať sieť a neľútostne vraždiť národy?
Hab 1, 1-17 | |