Oz 7, 1-16 |   |
Kniha proroka Ozeáša
7. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Keď zmením údel svojho ľudu, keď uzdravím Izrael, bude odhalená vina Efrajima a zlé skutky Samárie. Ako len podvodne konajú! Zlodej sa vkráda dnu, vonku plienia záškodníci.
2 Nemyslia však na to, že ja si pamätám ich zlé činy. Ich skutky ich obklopujú, mám ich priamo pred sebou.
3 Skazenosťami obveseľujú kráľa a svojimi podvodmi jeho veľmožov.
4 Všetci sú cudzoložníci, sú ako pec rozpálená pekárom, ktorý prestal bdieť, keď zamiešal cesto a čaká na jeho vykysnutie.
5 Denne je náš kráľ chorý, jeho veľmoži sú rozpálení vínom, naťahujú svoju ruku aj k rúhačom.
6 Veru, prikrádajú sa so srdcom rozžeraveným ako pec pri strojení úkladov — ich pekár spí po celú noc, ráno však vzbĺkne ako blčiaci plameň.
7 Všetci sú rozpálení ako pec a stravujú svojich sudcov. Všetci ich králi padajú, nikto z nich ku mne nevolá.
8 Efrajim je medzi národmi, mieša sa s nimi. Efrajim je bochník, ktorý pri pečení neotočili na druhú stranu.
9 Jeho silu stravujú cudzinci, ale on o tom nevie, je posiaty šedinami, ale ani o tom nevie.
10 Vlastná pýcha usvedčuje Izrael priamo do tváre, ale neobrátia sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a napriek tomu všetkému ho nehľadajú.
11 Efrajim sa stal podobný holubici: sú dôverčiví, bez rozumu, privolávajú Egypt, kráčajú do Asýrie.
12 Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť a znesiem ich dolu ako nebeských vtákov, potrestám ich sedemnásobne podľa výnosu ich zhromaždenia.
13 Beda im, lebo odo mňa odstúpili, skaza na nich, lebo sa vzbúrili proti mne. Ja som ich vykúpil, oni však o mne hovoria lži,
14 ani ku mne nevolajú z hĺbky svojho srdca, len kvília na svojich lôžkach, kvôli obiliu a muštu si robia na tele zárezy a vzdorujú mi.
15 Ja som ich napomínal, posilňoval ich ramená, ale oni proti mne kujú zlé plány.
16 Obracajú sa k ničote, sú ako nespoľahlivý luk. Mečom padnú ich veľmoži pre svoj bezočivý jazyk, ten bude ich výsmechom v Egypte.
2 Nemyslia však na to, že ja si pamätám ich zlé činy. Ich skutky ich obklopujú, mám ich priamo pred sebou.
3 Skazenosťami obveseľujú kráľa a svojimi podvodmi jeho veľmožov.
4 Všetci sú cudzoložníci, sú ako pec rozpálená pekárom, ktorý prestal bdieť, keď zamiešal cesto a čaká na jeho vykysnutie.
5 Denne je náš kráľ chorý, jeho veľmoži sú rozpálení vínom, naťahujú svoju ruku aj k rúhačom.
6 Veru, prikrádajú sa so srdcom rozžeraveným ako pec pri strojení úkladov — ich pekár spí po celú noc, ráno však vzbĺkne ako blčiaci plameň.
7 Všetci sú rozpálení ako pec a stravujú svojich sudcov. Všetci ich králi padajú, nikto z nich ku mne nevolá.
8 Efrajim je medzi národmi, mieša sa s nimi. Efrajim je bochník, ktorý pri pečení neotočili na druhú stranu.
9 Jeho silu stravujú cudzinci, ale on o tom nevie, je posiaty šedinami, ale ani o tom nevie.
10 Vlastná pýcha usvedčuje Izrael priamo do tváre, ale neobrátia sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a napriek tomu všetkému ho nehľadajú.
11 Efrajim sa stal podobný holubici: sú dôverčiví, bez rozumu, privolávajú Egypt, kráčajú do Asýrie.
12 Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť a znesiem ich dolu ako nebeských vtákov, potrestám ich sedemnásobne podľa výnosu ich zhromaždenia.
13 Beda im, lebo odo mňa odstúpili, skaza na nich, lebo sa vzbúrili proti mne. Ja som ich vykúpil, oni však o mne hovoria lži,
14 ani ku mne nevolajú z hĺbky svojho srdca, len kvília na svojich lôžkach, kvôli obiliu a muštu si robia na tele zárezy a vzdorujú mi.
15 Ja som ich napomínal, posilňoval ich ramená, ale oni proti mne kujú zlé plány.
16 Obracajú sa k ničote, sú ako nespoľahlivý luk. Mečom padnú ich veľmoži pre svoj bezočivý jazyk, ten bude ich výsmechom v Egypte.
Oz 7, 1-16 | |