Ez 3, 1-27 |   |
Kniha proroka Ezechiela
3. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Riekol mi: Človeče, zjedz všetko, čo vidíš! Zjedz tento zvitok a choď! Hovor domu Izraela!
2 Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok
3 a riekol mi: Človeče, nakŕm si telo a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.
4 Riekol mi: Človeče, vyber sa, choď k domu Izraela a hovor mu moje slová.
5 Lebo nie si poslaný k ľudu s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Izraela;
6 nie k mnohým národom s nezrozumiteľnou rečou a s ťažkým jazykom, reč ktorých nerozumieš, lebo keby som ťa k takým poslal, tí by ťa určite poslúchli.
7 Ale dom Izraela ťa nebude chcieť počúvať - lebo mňa nechcú počúvať. Celý dom Izraela má drzé čelo a zatvrdnuté srdce.
8 Hľa, urobil som tvoju tvár tvrdou, ako je ich tvár tvrdou, a čelo tvrdým, ako je ich čelo.
9 Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru.
10 Ďalej mi riekol: Človeče, vezmi si k srdcu všetky moje reči, ktoré ti poviem, a počúvaj ich ušami!
11 Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a hovor s nimi. Povedz im: Takto vraví Hospodin! - už či poslúchnu, alebo odmietnu.
12 Vtedy ma duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa Hospodinova sláva pohla zo svojho miesta,
13 i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia.
14 Duch sa zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodinova mocne doliehala na mňa.
15 Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali, a bol som medzi nimi omráčený sedem dní.
16 Po siedmich dňoch zaznelo mi slovo Hospodinovo:
17 Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.
18 Keď poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a nebudeš ho varovať, ani neprehovoríš, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
19 Ak napomenieš bezbožného, a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zahynie on pre svoju neprávosť, a ty si zachrániš život.
20 Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím pád, takže zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
21 Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život.
22 Bola tam nado mnou ruka Hospodinova. I riekol mi: Vstaň, vyjdi do údolia, a tam budem hovoriť s tebou.
23 Nato som vstal, vyšiel som do údolia. A hľa, stála tam sláva Hospodinova, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár.
24 Keď vošiel do mňa duch a postavil ma na nohy, On ma oslovil a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome!
25 A ty, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich.
26 Tvoj jazyk prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich napomínateľom, lebo sú domom vzdoru.
27 Ale keď budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa; potom prehovoríš k nim: Takto vraví Hospodin, Pán! Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru.
2 Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok
3 a riekol mi: Človeče, nakŕm si telo a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam. Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.
4 Riekol mi: Človeče, vyber sa, choď k domu Izraela a hovor mu moje slová.
5 Lebo nie si poslaný k ľudu s nezrozumiteľnou rečou a ťažkým jazykom, ale k domu Izraela;
6 nie k mnohým národom s nezrozumiteľnou rečou a s ťažkým jazykom, reč ktorých nerozumieš, lebo keby som ťa k takým poslal, tí by ťa určite poslúchli.
7 Ale dom Izraela ťa nebude chcieť počúvať - lebo mňa nechcú počúvať. Celý dom Izraela má drzé čelo a zatvrdnuté srdce.
8 Hľa, urobil som tvoju tvár tvrdou, ako je ich tvár tvrdou, a čelo tvrdým, ako je ich čelo.
9 Dal som ti čelo ako diamant, tvrdšie ako kremeň. Neboj sa ich, ani sa ich neľakaj, aj keď sú domom vzdoru.
10 Ďalej mi riekol: Človeče, vezmi si k srdcu všetky moje reči, ktoré ti poviem, a počúvaj ich ušami!
11 Vyber sa teda, choď k zajatým, k synom svojho ľudu a hovor s nimi. Povedz im: Takto vraví Hospodin! - už či poslúchnu, alebo odmietnu.
12 Vtedy ma duch vyzdvihol a začul som hrmot veľkého zemetrasenia, keď sa Hospodinova sláva pohla zo svojho miesta,
13 i šum krídel živých bytostí, ktoré sa tesne dotýkali, i hrkot kolies súčasne s nimi a hrmot veľkého zemetrasenia.
14 Duch sa zdvihol, uchvátil ma, a tak som šiel zatrpknutý a vzrušený v duchu; zatiaľ ruka Hospodinova mocne doliehala na mňa.
15 Tak som došiel k zajatým do Tel-Abíbu, ktorí bývali pri rieke Kebár, a pobudol som tam, kde oni bývali, a bol som medzi nimi omráčený sedem dní.
16 Po siedmich dňoch zaznelo mi slovo Hospodinovo:
17 Človeče, urobil som ťa strážcom domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.
18 Keď poviem bezbožnému: Určite zomrieš, a nebudeš ho varovať, ani neprehovoríš, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
19 Ak napomenieš bezbožného, a on sa neodvráti od svojej bezbožnosti a od svojej bezbožnej cesty, zahynie on pre svoju neprávosť, a ty si zachrániš život.
20 Keď sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a dopustí sa neprávosti, a ja mu spôsobím pád, takže zomrie, ak si ho nevaroval, zomrie pre svoj hriech, a nebudú sa pripomínať jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky.
21 Ak napomenieš spravodlivého, aby spravodlivý nehrešil, a on by nehrešil, určite bude žiť, pretože sa dal napomenúť, a ty si zachrániš život.
22 Bola tam nado mnou ruka Hospodinova. I riekol mi: Vstaň, vyjdi do údolia, a tam budem hovoriť s tebou.
23 Nato som vstal, vyšiel som do údolia. A hľa, stála tam sláva Hospodinova, podobná sláve, ktorú som videl pri rieke Kebár. Padol som na tvár.
24 Keď vošiel do mňa duch a postavil ma na nohy, On ma oslovil a povedal mi: Choď, zavri sa vo svojom dome!
25 A ty, človeče, hľaď: položia na teba povrazy a spútajú ťa nimi, takže nebudeš môcť vychádzať medzi nich.
26 Tvoj jazyk prilepím k podnebiu, onemieš a nebudeš ich napomínateľom, lebo sú domom vzdoru.
27 Ale keď budem hovoriť s tebou, otvorím ti ústa; potom prehovoríš k nim: Takto vraví Hospodin, Pán! Kto poslúchne, nech poslúchne, a kto odmietne, nech odmietne, lebo sú domom vzdoru.
Ez 3, 1-27 | |