Jer 18, 1-23 |   |
Kniha proroka Jeremiáša
18. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi:
2 „Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz.“
3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť.
5 A Pán prehovoril ku mne takto:
6 „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela.
7 Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím.
8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť.
9 Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím.
10 Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť.
11 Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!“
12 Ale odpovedali: „Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca.“
13 Nuž toto hovorí Pán: „Spytujteže sa národov, kto počul čosi podobné? Čosi hrozného spáchala panna Izraelova.
14 Či sa zo skaly stratí prsť, z Libanonu sneh? Či vyschnú z pohorí vody, chladné, žblnkotajúce?
15 Veru, môj ľud na mňa zabudol, okiadzali ničomnosť a potkýnali sa po cestách, po dávnych stopách, chodili po chodníkoch, cestách nevysypaných,
16 aby obrátili zem na púšť, na výsmech večný; kto len tadiaľ prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Ako východný vietor rozprášim ich pred nepriateľom, ukážem im chrbát, a nie tvár v deň ich nešťastia.“
18 I povedali: „Poďte a zosnujme proti Jeremiášovi plány! Veď u kňaza nezhynul zákon ani u mudrca rada, ani u proroka reč. Poďte, porazme ho jazykom a nedbajme na jeho slová!“
19 Pozri, Pane, na mňa a počuj hlas mojich protivníkov!
20 Či sa za dobro platí zlom? - Veď vykopali pre mňa jamu! Spomeň, že som stál pred tebou, aby som hovoril k ich dobru a odvrátil od nich tvoj hnev.
21 Preto oddaj ich synov hladu a vydaj ich do moci meča, nech sú ich ženy bezdetné a vdovy, ich mužov nech pobije smrť, ich mladíkov nech porazia mečom v boji.
22 Nech sa z ich domov ozýva krik, keď zrazu privedieš na nich lupičov, lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pod nohy mi skryli osídla.
23 Ale, ty, Pane, poznáš všetky ich smrteľné plány proti mne. Neodpusť im ich vinu a ich hriech si nezotri spred tváre! Nech padajú pred tebou; v čase svojho hnevu konaj proti nim!
2 „Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz.“
3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť.
5 A Pán prehovoril ku mne takto:
6 „Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela.
7 Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím.
8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť.
9 Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím.
10 Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť.
11 Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!“
12 Ale odpovedali: „Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca.“
13 Nuž toto hovorí Pán: „Spytujteže sa národov, kto počul čosi podobné? Čosi hrozného spáchala panna Izraelova.
14 Či sa zo skaly stratí prsť, z Libanonu sneh? Či vyschnú z pohorí vody, chladné, žblnkotajúce?
15 Veru, môj ľud na mňa zabudol, okiadzali ničomnosť a potkýnali sa po cestách, po dávnych stopách, chodili po chodníkoch, cestách nevysypaných,
16 aby obrátili zem na púšť, na výsmech večný; kto len tadiaľ prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Ako východný vietor rozprášim ich pred nepriateľom, ukážem im chrbát, a nie tvár v deň ich nešťastia.“
18 I povedali: „Poďte a zosnujme proti Jeremiášovi plány! Veď u kňaza nezhynul zákon ani u mudrca rada, ani u proroka reč. Poďte, porazme ho jazykom a nedbajme na jeho slová!“
19 Pozri, Pane, na mňa a počuj hlas mojich protivníkov!
20 Či sa za dobro platí zlom? - Veď vykopali pre mňa jamu! Spomeň, že som stál pred tebou, aby som hovoril k ich dobru a odvrátil od nich tvoj hnev.
21 Preto oddaj ich synov hladu a vydaj ich do moci meča, nech sú ich ženy bezdetné a vdovy, ich mužov nech pobije smrť, ich mladíkov nech porazia mečom v boji.
22 Nech sa z ich domov ozýva krik, keď zrazu privedieš na nich lupičov, lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pod nohy mi skryli osídla.
23 Ale, ty, Pane, poznáš všetky ich smrteľné plány proti mne. Neodpusť im ich vinu a ich hriech si nezotri spred tváre! Nech padajú pred tebou; v čase svojho hnevu konaj proti nim!
Jer 18, 1-23 | |