Jer 18, 1-23 |   |
Kniha proroka Jeremiáša
18. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(ECAV - Evanjelický preklad)
1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina:
2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu, a tam ti oznámim svoje slová.
3 Nato som zostúpil do domu hrnčiarovho. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne.
5 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
6 Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako tento hrnčiar? - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojej ruke, dom Izraela.
7 Raz poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vykorením, zrútim a zničím;
8 ale ak sa národ, o ktorom som to hovoril, odvráti od svojho zla, oľutujem pohromu, ktorú som naň zamýšľal dopustiť.
9 Inokedy poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vystaviam a vysadím;
10 ale ak by konal, čo sa mi nepáči, a nedal by na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu zasľúbil preukázať.
11 Teraz však povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja chystám proti vám pohromu a vymýšľam plán proti vám. Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a polepšite svoje cesty a skutky.
12 Oni však povedali: To je beznádejné! My pôjdeme za vlastnými myšlienkami a budeme konať každý podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca.
13 Preto takto vraví Hospodin: Opytujte sa medzi národmi, kto počul niečo podobné! Hrôzostrašnú vec spáchala panna Izrael.
14 Či sneh Libanonu opustí bralá Sirjónu? Či vyschnú horské vody, zurčiace a chladné?
15 Môj ľud veru zabudol na mňa; ničomným bôžikom kadia. Tí ich však doviedli k pádu na ich cestách, na odvekých chodníkoch, aby chodili bočnými chodníkmi, neupravenou cestou,
16 aby zmenili svoju krajinu na púšť, na večný výsmech. Každý, kto ňou prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Rozprášim ich pred nepriateľom ako východný vietor. Chrbát, a nie tvár im ukážem v deň ich záhuby.
18 Vtedy povedali: Poďte, zosnujme úklady proti Jeremiášovi, lebo nezanikne učenie u kňaza, ani rada u múdreho, ani slovo u proroka. Poďte, porazme ho jazykom, a nevšímajme si ani jedno jeho slovo.
19 Hospodine, pozoruj ma, a počuj hlas tých, čo broja proti mne!
20 Môže sa za dobré zlým odplácať? Veď jamu kopú môjmu životu! Pamätaj, ako som stál pred Tebou, aby som hovoril o nich dobré a odvrátil Tvoj hnev od nich!
21 Preto vydaj ich synov hladu napospas, odovzdaj ich moci meča. Nech sa ich ženy stanú bezdetnými a vdovami. Nech sú ich muži korisťou smrti a ich junáci mečom zbití v boji!
22 Nech počuť z ich domov bedákanie, keď zrazu privedieš na nich hordy; lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pasce nastavili mojim nohám.
23 Ale Ty, Hospodine, poznáš všetky ich vražedné úmysly proti mne. Neodpusť im ich vinu a ich hriech nevymaž spred seba; nech prídu k pádu pred Tebou, v deň svojho hnevu konaj proti nim.
2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu, a tam ti oznámim svoje slová.
3 Nato som zostúpil do domu hrnčiarovho. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne.
5 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo:
6 Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako tento hrnčiar? - znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojej ruke, dom Izraela.
7 Raz poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vykorením, zrútim a zničím;
8 ale ak sa národ, o ktorom som to hovoril, odvráti od svojho zla, oľutujem pohromu, ktorú som naň zamýšľal dopustiť.
9 Inokedy poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vystaviam a vysadím;
10 ale ak by konal, čo sa mi nepáči, a nedal by na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu zasľúbil preukázať.
11 Teraz však povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja chystám proti vám pohromu a vymýšľam plán proti vám. Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a polepšite svoje cesty a skutky.
12 Oni však povedali: To je beznádejné! My pôjdeme za vlastnými myšlienkami a budeme konať každý podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca.
13 Preto takto vraví Hospodin: Opytujte sa medzi národmi, kto počul niečo podobné! Hrôzostrašnú vec spáchala panna Izrael.
14 Či sneh Libanonu opustí bralá Sirjónu? Či vyschnú horské vody, zurčiace a chladné?
15 Môj ľud veru zabudol na mňa; ničomným bôžikom kadia. Tí ich však doviedli k pádu na ich cestách, na odvekých chodníkoch, aby chodili bočnými chodníkmi, neupravenou cestou,
16 aby zmenili svoju krajinu na púšť, na večný výsmech. Každý, kto ňou prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Rozprášim ich pred nepriateľom ako východný vietor. Chrbát, a nie tvár im ukážem v deň ich záhuby.
18 Vtedy povedali: Poďte, zosnujme úklady proti Jeremiášovi, lebo nezanikne učenie u kňaza, ani rada u múdreho, ani slovo u proroka. Poďte, porazme ho jazykom, a nevšímajme si ani jedno jeho slovo.
19 Hospodine, pozoruj ma, a počuj hlas tých, čo broja proti mne!
20 Môže sa za dobré zlým odplácať? Veď jamu kopú môjmu životu! Pamätaj, ako som stál pred Tebou, aby som hovoril o nich dobré a odvrátil Tvoj hnev od nich!
21 Preto vydaj ich synov hladu napospas, odovzdaj ich moci meča. Nech sa ich ženy stanú bezdetnými a vdovami. Nech sú ich muži korisťou smrti a ich junáci mečom zbití v boji!
22 Nech počuť z ich domov bedákanie, keď zrazu privedieš na nich hordy; lebo vykopali jamu, aby ma chytili, a pasce nastavili mojim nohám.
23 Ale Ty, Hospodine, poznáš všetky ich vražedné úmysly proti mne. Neodpusť im ich vinu a ich hriech nevymaž spred seba; nech prídu k pádu pred Tebou, v deň svojho hnevu konaj proti nim.
Jer 18, 1-23 | |