Jer 18, 1-23 |   |
Kniha proroka Jeremiáša
18. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina:
2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu a tam ti oznámim svoje slová.
3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu; práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Keď sa mu nevydarila nádoba, na ktorej práve pracoval, ako sa to stáva s hlinou v ruke hrnčiara, začal znova a urobil z nej inú nádobu, ako hrnčiar uznal za dobré.
5 Hospodin ku mne prehovoril takto:
6 Či ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar? — znie výrok Hospodina. Ako je hlina v ruke hrnčiara, tak ste vy, dom Izraela, v mojej ruke.
7 Raz pohrozím niektorému národu alebo niektorému kráľovstvu, že ho vykorením a zničím.
8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vyčítal, potom upustím od nešťastia, ktoré som mu zamýšľal urobiť.
9 Inokedy zas oznámim niektorému národu alebo kráľovstvu, že ho znova vybudujem a vysadím.
10 Ak však bude robiť, čo je predo mnou zlé a nebude ma poslúchať, vtedy oľutujem to dobro, čo som mu zamýšľal urobiť.
11 Teraz povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Chystám pre vás nešťastie. Každý nech sa vráti zo svojej zlej cesty a nech napraví svoje cesty a skutky!
12 Odpovedali: Nikdy! My máme pred sebou svoje vlastné plány a každý z nás chce konať podľa svojho zlého zatvrdeného srdca.
13 Toto hovorí Hospodin: Spýtajte sa národov, či niekto počul čosi podobné. Hroznú vec urobila panna Izrael.
14 Môže sa zo skaly Sirjónu stratiť libanonský sneh? Vyschnú azda tieto cudzie, studené a zurčiace vody?
15 Môj ľud však na mňa zabudol, spaľoval kadidlo ničomným bôžikom, ktorí mu na jeho cestách, na dávnych chodníkoch spôsobili, aby sa potkol a chodil bočnými chodníkmi, po neupravenej ceste,
16 aby zmenil svoju krajinu na púšť, na večný posmech. Ktokoľvek ňou prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Rozoženiem ich pred nepriateľmi ako východný vietor, ukážem im chrbát, nie tvár, v deň ich núdze.
18 Povedali: Poďte a vymyslime nejaké plány proti Jeremiášovi. Veď u kňaza nezanikla múdrosť ani rada u mudrca, ani reč u proroka. Poďte, porazíme ho jazykom.
19 Pozri na mňa, Hospodin, a počuj hlas mojich protivníkov!
20 Môže byť dobro odmenené zlom? Veď pre mňa vykopali jamu! Spomeň si, že som stál pred tebou, aby som hovoril pre ich dobro a odvrátil od nich tvoj hnev.
21 Preto vydaj ich synov hladu a vydaj ich moci meča, nech sú ich ženy bezdetné a ovdovené, ich mužov nech zmárni smrť a ich mladíkov nech porazí meč v boji.
22 Z ich domov nech sa ozýva kvílenie, keď náhle privedieš na nich zástup ničiteľov, lebo vykopali jamu, aby ma polapili, a osídla nastavili mojim nohám.
23 Ty však, Hospodin, poznáš všetky ich vražedné plány proti mne. Neodpusti im ich vinu ani ich hriech nezotri spred svojej tváre! Nech padajú pred tebou a v čase svojho hnevu konaj proti nim.
2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu a tam ti oznámim svoje slová.
3 Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu; práve pracoval na hrnčiarskom kruhu.
4 Keď sa mu nevydarila nádoba, na ktorej práve pracoval, ako sa to stáva s hlinou v ruke hrnčiara, začal znova a urobil z nej inú nádobu, ako hrnčiar uznal za dobré.
5 Hospodin ku mne prehovoril takto:
6 Či ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar? — znie výrok Hospodina. Ako je hlina v ruke hrnčiara, tak ste vy, dom Izraela, v mojej ruke.
7 Raz pohrozím niektorému národu alebo niektorému kráľovstvu, že ho vykorením a zničím.
8 Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vyčítal, potom upustím od nešťastia, ktoré som mu zamýšľal urobiť.
9 Inokedy zas oznámim niektorému národu alebo kráľovstvu, že ho znova vybudujem a vysadím.
10 Ak však bude robiť, čo je predo mnou zlé a nebude ma poslúchať, vtedy oľutujem to dobro, čo som mu zamýšľal urobiť.
11 Teraz povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Chystám pre vás nešťastie. Každý nech sa vráti zo svojej zlej cesty a nech napraví svoje cesty a skutky!
12 Odpovedali: Nikdy! My máme pred sebou svoje vlastné plány a každý z nás chce konať podľa svojho zlého zatvrdeného srdca.
13 Toto hovorí Hospodin: Spýtajte sa národov, či niekto počul čosi podobné. Hroznú vec urobila panna Izrael.
14 Môže sa zo skaly Sirjónu stratiť libanonský sneh? Vyschnú azda tieto cudzie, studené a zurčiace vody?
15 Môj ľud však na mňa zabudol, spaľoval kadidlo ničomným bôžikom, ktorí mu na jeho cestách, na dávnych chodníkoch spôsobili, aby sa potkol a chodil bočnými chodníkmi, po neupravenej ceste,
16 aby zmenil svoju krajinu na púšť, na večný posmech. Ktokoľvek ňou prejde, zhrozí sa a pokrúti hlavou.
17 Rozoženiem ich pred nepriateľmi ako východný vietor, ukážem im chrbát, nie tvár, v deň ich núdze.
18 Povedali: Poďte a vymyslime nejaké plány proti Jeremiášovi. Veď u kňaza nezanikla múdrosť ani rada u mudrca, ani reč u proroka. Poďte, porazíme ho jazykom.
19 Pozri na mňa, Hospodin, a počuj hlas mojich protivníkov!
20 Môže byť dobro odmenené zlom? Veď pre mňa vykopali jamu! Spomeň si, že som stál pred tebou, aby som hovoril pre ich dobro a odvrátil od nich tvoj hnev.
21 Preto vydaj ich synov hladu a vydaj ich moci meča, nech sú ich ženy bezdetné a ovdovené, ich mužov nech zmárni smrť a ich mladíkov nech porazí meč v boji.
22 Z ich domov nech sa ozýva kvílenie, keď náhle privedieš na nich zástup ničiteľov, lebo vykopali jamu, aby ma polapili, a osídla nastavili mojim nohám.
23 Ty však, Hospodin, poznáš všetky ich vražedné plány proti mne. Neodpusti im ich vinu ani ich hriech nezotri spred svojej tváre! Nech padajú pred tebou a v čase svojho hnevu konaj proti nim.
Jer 18, 1-23 | |