Iz 13, 1-22 |   |
Kniha proroka Izaiáša
13. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.
2 Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou, nech vojdú do brán kniežat!
3 Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.
4 Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.
5 Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem.
6 Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho.
7 Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne.
8 I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom.
9 Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil!
10 Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom.
11 Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím.
12 Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske.
13 Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.
14 Vtedy ako splašená gazela a ako ovce, ktoré nik nestráži, obráti sa každý k vlastnému národu a každý pobeží do svojej krajiny.
15 Každý dopadnutý bude prebodnutý a každý dochytený padne mečom.
16 Pred ich očami rozdrvia im deti, vyplienia im domy a sprznia im ženy.
17 Hľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si nevážia striebra a v zlate nemajú záľubu.
18 Ich kuše rozdrvia mladíkov a neušetria plod života, nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.
19 A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.
20 Neobývaný bude naveky, neosídlený na všetky pokolenia; Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nebudú košiariť.
21 Ale bude tam sídliť zver púšte, sovy naplnia ich domy, budú tam bývať pštrosy a capy tam budú poskakovať.
22 Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch a šakaly v palácoch rozkoše. Už čoskoro príde jeho čas, neodtiahnu sa už jeho dni.
2 Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou, nech vojdú do brán kniežat!
3 Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.
4 Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.
5 Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem.
6 Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho.
7 Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne.
8 I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom.
9 Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil!
10 Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom.
11 Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím.
12 Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske.
13 Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.
14 Vtedy ako splašená gazela a ako ovce, ktoré nik nestráži, obráti sa každý k vlastnému národu a každý pobeží do svojej krajiny.
15 Každý dopadnutý bude prebodnutý a každý dochytený padne mečom.
16 Pred ich očami rozdrvia im deti, vyplienia im domy a sprznia im ženy.
17 Hľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si nevážia striebra a v zlate nemajú záľubu.
18 Ich kuše rozdrvia mladíkov a neušetria plod života, nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.
19 A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.
20 Neobývaný bude naveky, neosídlený na všetky pokolenia; Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nebudú košiariť.
21 Ale bude tam sídliť zver púšte, sovy naplnia ich domy, budú tam bývať pštrosy a capy tam budú poskakovať.
22 Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch a šakaly v palácoch rozkoše. Už čoskoro príde jeho čas, neodtiahnu sa už jeho dni.
Iz 13, 1-22 | |