Pie 2, 1-17 |   |
Pieseň
2. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Som lúčny kvietok na saronských rovinách, ľalia v údoliach.
2 Jak ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčencami.
3 Sťa jabloň medzi plánkami je milý môj medzi mládencami. V jeho tôni sedím, ako sa mi žiadalo, a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.
4 Vovádza ma do vínnej pivnice a jeho zástava nado mnou je láska.
5 Posilnite ma hrozienkovým koláčom, občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky!
6 Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
7 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.
8 Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.
9 Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva.
10 Môj milý začal a povedal mi: Hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
11 Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!
12 Kvieťa sa kľuje po kraji, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie.
13 Na fige bronie už rané ovocie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
14 Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.
15 Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.
16 Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.
17 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, príď, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!
2 Jak ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčencami.
3 Sťa jabloň medzi plánkami je milý môj medzi mládencami. V jeho tôni sedím, ako sa mi žiadalo, a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.
4 Vovádza ma do vínnej pivnice a jeho zástava nado mnou je láska.
5 Posilnite ma hrozienkovým koláčom, občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky!
6 Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.
7 Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.
8 Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.
9 Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva.
10 Môj milý začal a povedal mi: Hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
11 Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul!
12 Kvieťa sa kľuje po kraji, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie.
13 Na fige bronie už rané ovocie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor’ sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!
14 Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.
15 Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.
16 Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.
17 Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, príď, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!
Pie 2, 1-17 | |