Kaz 6, 1-12 |   |
Kazateľ
6. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Je tu (ešte iné) zlo, ktoré som videl pod slnkom a ktoré ťažko (dolieha) na človeka.
2 Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok a slávu, takže jeho duša nemá v ničom nedostatku, nech by si zažiadal čokoľvek, ale Boh mu už nedopraje možnosť, aby z toho mohol aj požívať, a niekto cudzí to požije. Hľa, toto je márnosť, toto je ozaj zlostná choroba!
3 Keby niekto splodil aj sto synov a sám by sa tiež dožil mnoho rokov, - dni jeho rokov by boli početné - duša by sa mu však nenasýtila bohatstvom, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo: tak si (o ňom) myslím, že je na tom lepšie nedochôdča ako on.
4 Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet) a zasa za tmy odchádza preč: jeho meno zakrýva temno.
5 Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo, ono však má (viac) pokoja ako tamten.
6 Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc, ale keby nebol nič dobré zažil…, či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?
7 Všetka námaha človeka slúži jeho ústam - ale tým sa jeho duša nemôže ukojiť.
8 Akúže výhodu má múdry oproti pochabému? A čo bedár, ktorý vie kráčať pred živými?
9 Lepšie je očami hľadieť (na dobro), ako by sa duša mala (túžbou) pominúť. Aj to je (len) márnosť a honba za vetrom.
10 Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.
11 Veď je veľmi mnoho rečí, ktoré len zväčšujú márnosť - čo to môže osožiť človekovi?
12 Lebo kto vie, čo je v živote dobré pre človeka. Je to azda (väčší) počet dní jeho márneho života, ktoré prežíva tieňu podobne? Ktože vie oznámiť človeku, čo nastane po ňom pod slnkom?
2 Je to človek, ktorému Boh dal bohatstvo, majetok a slávu, takže jeho duša nemá v ničom nedostatku, nech by si zažiadal čokoľvek, ale Boh mu už nedopraje možnosť, aby z toho mohol aj požívať, a niekto cudzí to požije. Hľa, toto je márnosť, toto je ozaj zlostná choroba!
3 Keby niekto splodil aj sto synov a sám by sa tiež dožil mnoho rokov, - dni jeho rokov by boli početné - duša by sa mu však nenasýtila bohatstvom, ba ani pohrebu by sa mu nedostalo: tak si (o ňom) myslím, že je na tom lepšie nedochôdča ako on.
4 Lebo ono (síce) v márnosti prišlo (na svet) a zasa za tmy odchádza preč: jeho meno zakrýva temno.
5 Ani slnko neuzrelo, ani ho nepoznalo, ono však má (viac) pokoja ako tamten.
6 Keby bol žil tisíc rokov alebo aj dvetisíc, ale keby nebol nič dobré zažil…, či nepôjde všetko na jedno a to isté miesto?
7 Všetka námaha človeka slúži jeho ústam - ale tým sa jeho duša nemôže ukojiť.
8 Akúže výhodu má múdry oproti pochabému? A čo bedár, ktorý vie kráčať pred živými?
9 Lepšie je očami hľadieť (na dobro), ako by sa duša mala (túžbou) pominúť. Aj to je (len) márnosť a honba za vetrom.
10 Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.
11 Veď je veľmi mnoho rečí, ktoré len zväčšujú márnosť - čo to môže osožiť človekovi?
12 Lebo kto vie, čo je v živote dobré pre človeka. Je to azda (väčší) počet dní jeho márneho života, ktoré prežíva tieňu podobne? Ktože vie oznámiť človeku, čo nastane po ňom pod slnkom?
Kaz 6, 1-12 | |