Prís 30, 1-33 |   |
Príslovia
30. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Slová Agura, Jakeho syna z Massy. (Takto zneje) výrok (tohto) muža: Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia, do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci.
2 Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž a nemám rozum ako iní ľudia,
3 nenaučil som sa múdrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.
4 Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktože dal povstať všetkým zemským končinám? Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.
5 Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho.
6 Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.
7 Dve veci prosím od teba, neodopri mi (ich), pokým nezomriem:
8 Nepravdivosť a lživú reč (ráč) vzdialiť odo mňa! Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,
9 aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa a nepovedal: „Kto je Pán?“, alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha.
10 Nehanob sluhu pred jeho pánom, veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.
11 Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca a svojej matke nedobrorečí.
12 Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.
13 Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka a ktoré zdvíha brvy vozvysok.
14 Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského.
15 Pijavica má dvoje dcér (a ony hovoria): „Daj! Daj!“ Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť, a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“
16 Podsvetie a lono ženy bezdetnej, zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač, a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“
17 Oko, ktoré robí (z) otca posmešky, alebo zhŕda poslušnosťou voči materi, vyďobú na potoku havrany a zožerú ho supie mláďatá.
18 Tri (veci) sú mi podivné a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):
19 Púť orla na nebeskej (oblohe), púť hada na skale, púť lode morskou šíravou a (napokon) púť muža k mladici.
20 Taká je aj cesta cudzoložnej ženy: Naje sa, a (potom) si poutiera ústa a povie: „Neurobila som nič zlé.“
21 Pre troje (vecí) chvie sa zem a štvoro nemôže zniesť (nijako):
22 Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta,
23 pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva, a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.
24 (Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi, a (pritom) sú múdre náramne:
25 Mravce sú malý národ, a predsa sa v lete zásobujú potravou.
26 Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie, a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale.
27 Kobylky kráľa nemajú, a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným.
28 Jašteričku chytíš rukami, a (jednako) býva v kráľovských palácoch.
29 Traja sú, čo si rázne kráčajú, a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom):
30 Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi a nezvrtne sa spiatky pred nikým,
31 kôň, osedlaný (do boja), a cap; a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenského zástupu.
32 Či si už býval pochabý a vynášal si sa, alebo si rozvažoval: Ruku na ústa!
33 Veď úderom na mlieko vzniká maslo, úderom na nos vyrinie sa krv a úderom na hnev skrsá spor.
2 Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž a nemám rozum ako iní ľudia,
3 nenaučil som sa múdrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.
4 Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktože dal povstať všetkým zemským končinám? Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.
5 Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho.
6 Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.
7 Dve veci prosím od teba, neodopri mi (ich), pokým nezomriem:
8 Nepravdivosť a lživú reč (ráč) vzdialiť odo mňa! Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,
9 aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa a nepovedal: „Kto je Pán?“, alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha.
10 Nehanob sluhu pred jeho pánom, veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.
11 Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca a svojej matke nedobrorečí.
12 Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.
13 Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka a ktoré zdvíha brvy vozvysok.
14 Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského.
15 Pijavica má dvoje dcér (a ony hovoria): „Daj! Daj!“ Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť, a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“
16 Podsvetie a lono ženy bezdetnej, zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač, a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“
17 Oko, ktoré robí (z) otca posmešky, alebo zhŕda poslušnosťou voči materi, vyďobú na potoku havrany a zožerú ho supie mláďatá.
18 Tri (veci) sú mi podivné a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):
19 Púť orla na nebeskej (oblohe), púť hada na skale, púť lode morskou šíravou a (napokon) púť muža k mladici.
20 Taká je aj cesta cudzoložnej ženy: Naje sa, a (potom) si poutiera ústa a povie: „Neurobila som nič zlé.“
21 Pre troje (vecí) chvie sa zem a štvoro nemôže zniesť (nijako):
22 Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta,
23 pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva, a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.
24 (Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi, a (pritom) sú múdre náramne:
25 Mravce sú malý národ, a predsa sa v lete zásobujú potravou.
26 Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie, a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale.
27 Kobylky kráľa nemajú, a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným.
28 Jašteričku chytíš rukami, a (jednako) býva v kráľovských palácoch.
29 Traja sú, čo si rázne kráčajú, a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom):
30 Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi a nezvrtne sa spiatky pred nikým,
31 kôň, osedlaný (do boja), a cap; a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenského zástupu.
32 Či si už býval pochabý a vynášal si sa, alebo si rozvažoval: Ruku na ústa!
33 Veď úderom na mlieko vzniká maslo, úderom na nos vyrinie sa krv a úderom na hnev skrsá spor.
Prís 30, 1-33 | |