Ž 31, 1-25 |   |
Žalmy
31. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Hospodin, k tebe som sa utiekal, nech nie som nikdy zahanbený. Zachráň ma svojou spravodlivosťou!
3 Nakloň ku mne svoje ucho! Čím skôr ma zachráň! Buď mi opevnenou skalou, pevnosťou mojej spásy.
4 Veď ty si moja skala, moja pevnosť, pre svoje meno ma veď a sprevádzaj.
5 Vyveď ma z osídla, ktoré mi nastavili. Ty si predsa moja pevnosť.
6 Svojho ducha zverujem do tvojej ruky. Vykúpil si ma, Hospodin, verný Bože.
7 Nenávidím tých, čo uctievajú márne modly. Ja dúfam len v Hospodina.
8 Smiem jasať a radovať sa z tvojej milosti. Zhliadol si na moju biedu, vedel si o mne, keď som bol v duševnej tiesni.
9 Nevydal si ma do ruky nepriateľa, postavil si mi nohy na voľné priestranstvo.
10 Hospodin, zmiluj sa nado mnou, lebo som v tiesni! Moje oči, duša i telo ochabli od žiaľu.
11 Môj život sa míňa v žiali a moje roky v stonaní. Vlastnou vinou mi opadla sila a moje kosti skrehli.
12 Všetci moji odporcovia, najmä susedia, ma potupujú. Som postrachom svojim známym. Tí, čo ma vidia na verejnosti, utekajú predo mnou.
13 Vypadol som im z mysle ako mŕtvy. Podobám sa na rozbitú nádobu.
14 Počul som predsa šepkanie mnohých: Hrôza zo všetkých strán! Spolčili sa proti mne, radia sa, ako by mi vzali život.
15 Ja len tebe dôverujem, Hospodin. Povedal som: Ty si môj Boh.
16 V tvojej ruke je môj čas. Vytrhni ma z moci nepriateľov a prenasledovateľov.
17 Rozjasni tvár nad svojím služobníkom. Zachráň ma svojou milosťou!
18 Hospodin, nedaj ma zahanbiť, veď som volal k tebe. Bezbožníci sa zahanbia, umĺknu v ríši mŕtvych.
19 Nech onemejú lživé pery, čo hovoria naduto, nehanebne a pohŕdavo proti spravodlivému.
20 Aká nesmierna je tvoja dobrota! Uchoval si ju pre tých, čo sa ťa boja. Preukázal si ju tým, čo sa zjavne utiekajú k tebe.
21 Schováš ich vo svojom úkryte pred ľudskou zákernosťou. Skryješ ich vo svojom príbytku pred svárlivými jazykmi.
22 Hospodin je zvelebený, lebo mi zázračne prejavil milosť v obkľúčenom meste.
23 V úzkosti som si povedal: Odvrhnutý som spred tvojej tváre. Ty si však vypočul môj úpenlivý hlas, keď som k tebe volal o pomoc.
24 Milujte Hospodina všetci jeho zbožní. Hospodin chráni verných, no vrchovato odpláca povýšencom.
25 Všetci, čo očakávate Hospodina, buďte silní a nech je pevné vaše srdce.
2 Hospodin, k tebe som sa utiekal, nech nie som nikdy zahanbený. Zachráň ma svojou spravodlivosťou!
3 Nakloň ku mne svoje ucho! Čím skôr ma zachráň! Buď mi opevnenou skalou, pevnosťou mojej spásy.
4 Veď ty si moja skala, moja pevnosť, pre svoje meno ma veď a sprevádzaj.
5 Vyveď ma z osídla, ktoré mi nastavili. Ty si predsa moja pevnosť.
6 Svojho ducha zverujem do tvojej ruky. Vykúpil si ma, Hospodin, verný Bože.
7 Nenávidím tých, čo uctievajú márne modly. Ja dúfam len v Hospodina.
8 Smiem jasať a radovať sa z tvojej milosti. Zhliadol si na moju biedu, vedel si o mne, keď som bol v duševnej tiesni.
9 Nevydal si ma do ruky nepriateľa, postavil si mi nohy na voľné priestranstvo.
10 Hospodin, zmiluj sa nado mnou, lebo som v tiesni! Moje oči, duša i telo ochabli od žiaľu.
11 Môj život sa míňa v žiali a moje roky v stonaní. Vlastnou vinou mi opadla sila a moje kosti skrehli.
12 Všetci moji odporcovia, najmä susedia, ma potupujú. Som postrachom svojim známym. Tí, čo ma vidia na verejnosti, utekajú predo mnou.
13 Vypadol som im z mysle ako mŕtvy. Podobám sa na rozbitú nádobu.
14 Počul som predsa šepkanie mnohých: Hrôza zo všetkých strán! Spolčili sa proti mne, radia sa, ako by mi vzali život.
15 Ja len tebe dôverujem, Hospodin. Povedal som: Ty si môj Boh.
16 V tvojej ruke je môj čas. Vytrhni ma z moci nepriateľov a prenasledovateľov.
17 Rozjasni tvár nad svojím služobníkom. Zachráň ma svojou milosťou!
18 Hospodin, nedaj ma zahanbiť, veď som volal k tebe. Bezbožníci sa zahanbia, umĺknu v ríši mŕtvych.
19 Nech onemejú lživé pery, čo hovoria naduto, nehanebne a pohŕdavo proti spravodlivému.
20 Aká nesmierna je tvoja dobrota! Uchoval si ju pre tých, čo sa ťa boja. Preukázal si ju tým, čo sa zjavne utiekajú k tebe.
21 Schováš ich vo svojom úkryte pred ľudskou zákernosťou. Skryješ ich vo svojom príbytku pred svárlivými jazykmi.
22 Hospodin je zvelebený, lebo mi zázračne prejavil milosť v obkľúčenom meste.
23 V úzkosti som si povedal: Odvrhnutý som spred tvojej tváre. Ty si však vypočul môj úpenlivý hlas, keď som k tebe volal o pomoc.
24 Milujte Hospodina všetci jeho zbožní. Hospodin chráni verných, no vrchovato odpláca povýšencom.
25 Všetci, čo očakávate Hospodina, buďte silní a nech je pevné vaše srdce.
Ž 31, 1-25 | |