Est 15, 1-19 |   |
Kniha Ester
15. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Rozkázal jej (bezpochyby to bol Mardochej), aby predstúpila pred kráľa a prosila za ľud a za svoju vlasť.
2 (Povedal:) „Spomeň si na dni, keď si bola malá, ako som ťa svojou rukou kŕmil; lebo Aman, druhý muž po kráľovi, podal návrh proti nám, aby nás vyhubil.
3 Preto vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a zachráň nás od smrti!“
4 Na tretí deň odložila všedný odev a obliekla si nádherné (rúcho).
5 A keď sa už skvela vo svojom kráľovskom rúchu a vzývala Boha, ktorý všetko spravuje a chráni, vzala si dve služobnice.
6 O jednu sa opierala akoby z rozmaru,
7 kým druhá služobnica išla za svojou paňou a dvíhala jej rúcho, ktoré jej siahalo až po zem.
8 Po tvári sa jej rozlievala ružová farba a svojimi milými, žiariacimi očami zakrývala smutného ducha, ktorý bol skľúčený od veľkého strachu.
9 Podľa poriadku prešla všetkými dverami a zastala pred kráľom, ktorý práve sedel na tróne svojej kráľovskej (hodnosti), odetý kráľovským rúchom a skvel sa zlatom a drahokamami. Ale pohľad mal hrozivý.
10 Keď zdvihol tvár, blčiacimi očami prezrádzal rozhnevanú myseľ. Kráľovná sa zrútila, jej farba sa zmenila na bledosť a svoju omdletú hlavu oprela o služobnicu.
11 Tu zmenil Boh kráľovho ducha na prívetivosť, takže rýchlo a s obavou zoskočil z trónu, vzal ju do náručia, až prišla zasa k sebe a upokojoval ju láskavými slovami:
12 „Čo sa ti stalo, Ester? Ja som tvoj brat, neboj sa!
13 Neumrieš, lebo tento zákon neustanovili pre teba, ale pre všetkých ostatných.
14 Pristúp teda bližšie a dotkni sa berly!“
15 A keďže ani tak neprehovorila, vzal zlatú berlu a vložil jej ju na šiju. Potom ju pobozkal a spýtal sa jej: „Prečo mi neodpovedáš?“
16 Vtedy mu povedala: „Videla som ťa, môj pane, ako Božieho anjela a zmiatlo sa mi srdce od strachu pred tvojou slávou.
17 Lebo si hoden veľkého obdivu, môj pane, a tvoja tvár je plná pôvabu.“
18 A kým hovorila, opäť sa zrútila a zostala skoro bez života.
19 Kráľa to rozrušovalo. No všetci jeho služobníci ju povzbudzovali.
2 (Povedal:) „Spomeň si na dni, keď si bola malá, ako som ťa svojou rukou kŕmil; lebo Aman, druhý muž po kráľovi, podal návrh proti nám, aby nás vyhubil.
3 Preto vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a zachráň nás od smrti!“
4 Na tretí deň odložila všedný odev a obliekla si nádherné (rúcho).
5 A keď sa už skvela vo svojom kráľovskom rúchu a vzývala Boha, ktorý všetko spravuje a chráni, vzala si dve služobnice.
6 O jednu sa opierala akoby z rozmaru,
7 kým druhá služobnica išla za svojou paňou a dvíhala jej rúcho, ktoré jej siahalo až po zem.
8 Po tvári sa jej rozlievala ružová farba a svojimi milými, žiariacimi očami zakrývala smutného ducha, ktorý bol skľúčený od veľkého strachu.
9 Podľa poriadku prešla všetkými dverami a zastala pred kráľom, ktorý práve sedel na tróne svojej kráľovskej (hodnosti), odetý kráľovským rúchom a skvel sa zlatom a drahokamami. Ale pohľad mal hrozivý.
10 Keď zdvihol tvár, blčiacimi očami prezrádzal rozhnevanú myseľ. Kráľovná sa zrútila, jej farba sa zmenila na bledosť a svoju omdletú hlavu oprela o služobnicu.
11 Tu zmenil Boh kráľovho ducha na prívetivosť, takže rýchlo a s obavou zoskočil z trónu, vzal ju do náručia, až prišla zasa k sebe a upokojoval ju láskavými slovami:
12 „Čo sa ti stalo, Ester? Ja som tvoj brat, neboj sa!
13 Neumrieš, lebo tento zákon neustanovili pre teba, ale pre všetkých ostatných.
14 Pristúp teda bližšie a dotkni sa berly!“
15 A keďže ani tak neprehovorila, vzal zlatú berlu a vložil jej ju na šiju. Potom ju pobozkal a spýtal sa jej: „Prečo mi neodpovedáš?“
16 Vtedy mu povedala: „Videla som ťa, môj pane, ako Božieho anjela a zmiatlo sa mi srdce od strachu pred tvojou slávou.
17 Lebo si hoden veľkého obdivu, môj pane, a tvoja tvár je plná pôvabu.“
18 A kým hovorila, opäť sa zrútila a zostala skoro bez života.
19 Kráľa to rozrušovalo. No všetci jeho služobníci ju povzbudzovali.
Est 15, 1-19 | |