2Kr 19, 1-37 |   |
2. kniha kráľov
19. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(KAT - Katolícky preklad)
1 Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a išiel do Pánovho domu.
2 Správcu domu Eliakima, pisára Sobnu a starších z kňazov poslal poobliekaných do vrecovín k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi.
3 I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily!
4 Hádam počul Pán, tvoj Boh, všetky reči rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A pomodli sa za zvyšok, ktorý ostal!“
5 Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda k Izaiášovi
6 a Izaiáš im vravel: „Toto poviete svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa.
7 Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“
8 Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu.
9 A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom:
10 „Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.«
11 Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený?
12 Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?!
13 Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“
14 Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom.
15 Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: „Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.
16 Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj; otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu.
17 Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny.
18 Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili.
19 Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!“
20 Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (počul som).
21 Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán: Pohŕda tebou a vysmieva sa ti, panenská dcéra Siona, pokyvuje hlavou za tebou, dcéra Jeruzalema.
22 Komu si sa rúhal a posmieval, proti komu si povyšoval hlas a pyšne dvíhal oči? Proti Izraelovmu Svätému!
23 Prostredníctvom poslov si tupil Pána a hovoril si: »S množstvom svojich vozov vystúpil som na hrebene vrchov, na stráne Libanonu a vyťal som jeho cédre vysoké, jeho vyberané cyprusy; vyšiel som na jeho vrchol najvyšší, do húštiny hájov.
24 Ja som kopal a pil cudziu vodu a krokom svojich nôh vysuším všetky rieky Egypta.«
25 Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna, chystal som to od dní pravekých a teraz som to priviedol: premeníš na pusté sutiny opevnené mestá.
26 A ich obyvateľstvo bezmocné triaslo sa a hanbilo, ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk, ako zelina na streche, spálenina nerozvinutá.
27 Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš, i ako si zúril proti mne.
28 Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší, vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku a svoju uzdu ti vložím do perí a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.
29 Tebe však toto bude znamením: Jedz tento rok samorodé a druhý rok samorastlé, tretí rok však sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.
30 A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal, zapustí korene nadol a hore prinesie ovocie.
31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a pozostatok z vrchu Sion; horlivosť Pána zástupov to urobí.
32 Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi: Nevkročí do tohoto mesta, ani šíp ta nevystrelí; ani štítom naň nezaútočí, ani násypom ho neobkolesí.
33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel a do tohoto mesta nevkročí, hovorí Pán.
34 Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.“
35 V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!
36 Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.
37 A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon.
2 Správcu domu Eliakima, pisára Sobnu a starších z kňazov poslal poobliekaných do vrecovín k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi.
3 I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily!
4 Hádam počul Pán, tvoj Boh, všetky reči rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A pomodli sa za zvyšok, ktorý ostal!“
5 Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda k Izaiášovi
6 a Izaiáš im vravel: „Toto poviete svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa.
7 Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“
8 Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu.
9 A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom:
10 „Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.«
11 Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený?
12 Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?!
13 Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“
14 Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom.
15 Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: „Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.
16 Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj; otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu.
17 Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny.
18 Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili.
19 Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!“
20 Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (počul som).
21 Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán: Pohŕda tebou a vysmieva sa ti, panenská dcéra Siona, pokyvuje hlavou za tebou, dcéra Jeruzalema.
22 Komu si sa rúhal a posmieval, proti komu si povyšoval hlas a pyšne dvíhal oči? Proti Izraelovmu Svätému!
23 Prostredníctvom poslov si tupil Pána a hovoril si: »S množstvom svojich vozov vystúpil som na hrebene vrchov, na stráne Libanonu a vyťal som jeho cédre vysoké, jeho vyberané cyprusy; vyšiel som na jeho vrchol najvyšší, do húštiny hájov.
24 Ja som kopal a pil cudziu vodu a krokom svojich nôh vysuším všetky rieky Egypta.«
25 Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna, chystal som to od dní pravekých a teraz som to priviedol: premeníš na pusté sutiny opevnené mestá.
26 A ich obyvateľstvo bezmocné triaslo sa a hanbilo, ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk, ako zelina na streche, spálenina nerozvinutá.
27 Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš, i ako si zúril proti mne.
28 Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší, vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku a svoju uzdu ti vložím do perí a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.
29 Tebe však toto bude znamením: Jedz tento rok samorodé a druhý rok samorastlé, tretí rok však sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.
30 A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal, zapustí korene nadol a hore prinesie ovocie.
31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a pozostatok z vrchu Sion; horlivosť Pána zástupov to urobí.
32 Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi: Nevkročí do tohoto mesta, ani šíp ta nevystrelí; ani štítom naň nezaútočí, ani násypom ho neobkolesí.
33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel a do tohoto mesta nevkročí, hovorí Pán.
34 Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.“
35 V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!
36 Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.
37 A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon.
2Kr 19, 1-37 | |