2Kr 12, 1-22 |   |
2. kniha kráľov
12. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Jóaš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom.
2 V siedmom roku vlády Jehua sa ním stal a vládol štyridsať rokov v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Beér-Šeby, sa volala Cibja.
3 Jóaš robil po celý život to, čo uznáva Hospodin za správne. Usmerňoval ho totiž kňaz Jójada.
4 No, výšiny ešte nezmizli. Ľud na nich stále obetoval a pálil tymian.
5 Jóaš povedal kňazom: Všetky peniaze z posvätných darov, prinesených do Hospodinovho domu, príspevok od jednotlivcov, vyrúbené dávky i všetky milodary, obetované na ciele Hospodinovho domu,
6 by mali prevziať kňazi, a to každý od svojho poplatníka. Oni by potom opravovali poškodené časti budovy, kdekoľvek sa vyskytnú.
7 Keďže ani do dvadsiateho tretieho roku vlády kráľa Jóaša kňazi poškodené časti budovy neopravili,
8 predvolal si kráľ Jóaš kňaza Jójadu i ostatných kňazov a vyčítal im: Prečo neopravujete poškodené časti domu? Odteraz nebudete brať peniaze od svojich poplatníkov, ale sa priamo vynaložia na opravu poškodených častí budovy.
9 Kňazi súhlasili s tým, že už nebudú vyberať peniaze od ľudu a ani sami opravovať poškodené časti chrámu.
10 Potom vzal kňaz Jójada jednu truhlicu, na jej vrchnáku vydlabal dieru a umiestnil ju vedľa oltára, napravo od vchodu do Hospodinovho domu. Ta vkladali kňazi, čo strážili prahy, všetky peniaze, určené pre Hospodinov dom.
11 Keď zistili, že je v truhlici hodne peňazí, prichádzal kráľovský pisár s veľkňazom, vysypali a spočítali peniaze, ktoré nazbierali v Hospodinovom dome.
12 Preskúmanú sumu potom odvádzali priamo majstrom, ktorí boli poverení dozorom nad Hospodinovým domom. Tí nimi vyplácali tesárov, stavbárov, pracujúcich na Hospodinovom dome,
13 murárov a kamenárov. Nakupovali za ne i drevo, opracované kamene na opravu poškodených častí Hospodinovho domu a rôzne potreby na opravu domu.
14 Ale z peňazí, nazbieraných v Hospodinovom dome, sa nepoužilo na zhotovenie strieborných mís, nožov, čiaš, trúb alebo rôznych zlatých a strieborných predmetov.
15 Odvádzali ich totiž majstrom, ktorí za ne opravovali Hospodinov dom.
16 Od mužov, ktorým sa peniaze priamo odvádzali s tým, aby ich dávali pracovníkom, sa nežiadalo vyúčtovanie, pretože pracovali čestne.
17 Peniaze z obiet za vinu a peniaze z obiet za hriech neboli určené pre Hospodinov dom, ale patrili kňazom.
18 Vtedy vytiahol sýrsky kráľ Chazael do boja proti Gátu a dobyl ho. Chazael sa chystal napadnúť i Jeruzalem.
19 Kráľ Jóaš pobral všetky posvätné dary, ktoré obetovali jeho predkovia Jóšafat, Jóram a Achazja, judskí králi, vlastné posvätné dary, ako i všetko zlato, čo sa našlo v pokladniciach domu Hospodina i kráľovského paláca, a poslal to sýrskemu kráľovi Chazaelovi. Ten potom odtiahol od Jeruzalema.
20 Ostatné Jóašove príbehy i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov.
21 Jeho služobníci povstali, vyvolali prevrat a Jóaša zabili v priestore Milla, keď schádzal do Silly.
22 Zabili ho jeho vlastní služobníci, Šimeatov syn Józakar a Šómerov syn Józabad. Keď zomrel, pochovali ho k jeho otcom v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.
2 V siedmom roku vlády Jehua sa ním stal a vládol štyridsať rokov v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Beér-Šeby, sa volala Cibja.
3 Jóaš robil po celý život to, čo uznáva Hospodin za správne. Usmerňoval ho totiž kňaz Jójada.
4 No, výšiny ešte nezmizli. Ľud na nich stále obetoval a pálil tymian.
5 Jóaš povedal kňazom: Všetky peniaze z posvätných darov, prinesených do Hospodinovho domu, príspevok od jednotlivcov, vyrúbené dávky i všetky milodary, obetované na ciele Hospodinovho domu,
6 by mali prevziať kňazi, a to každý od svojho poplatníka. Oni by potom opravovali poškodené časti budovy, kdekoľvek sa vyskytnú.
7 Keďže ani do dvadsiateho tretieho roku vlády kráľa Jóaša kňazi poškodené časti budovy neopravili,
8 predvolal si kráľ Jóaš kňaza Jójadu i ostatných kňazov a vyčítal im: Prečo neopravujete poškodené časti domu? Odteraz nebudete brať peniaze od svojich poplatníkov, ale sa priamo vynaložia na opravu poškodených častí budovy.
9 Kňazi súhlasili s tým, že už nebudú vyberať peniaze od ľudu a ani sami opravovať poškodené časti chrámu.
10 Potom vzal kňaz Jójada jednu truhlicu, na jej vrchnáku vydlabal dieru a umiestnil ju vedľa oltára, napravo od vchodu do Hospodinovho domu. Ta vkladali kňazi, čo strážili prahy, všetky peniaze, určené pre Hospodinov dom.
11 Keď zistili, že je v truhlici hodne peňazí, prichádzal kráľovský pisár s veľkňazom, vysypali a spočítali peniaze, ktoré nazbierali v Hospodinovom dome.
12 Preskúmanú sumu potom odvádzali priamo majstrom, ktorí boli poverení dozorom nad Hospodinovým domom. Tí nimi vyplácali tesárov, stavbárov, pracujúcich na Hospodinovom dome,
13 murárov a kamenárov. Nakupovali za ne i drevo, opracované kamene na opravu poškodených častí Hospodinovho domu a rôzne potreby na opravu domu.
14 Ale z peňazí, nazbieraných v Hospodinovom dome, sa nepoužilo na zhotovenie strieborných mís, nožov, čiaš, trúb alebo rôznych zlatých a strieborných predmetov.
15 Odvádzali ich totiž majstrom, ktorí za ne opravovali Hospodinov dom.
16 Od mužov, ktorým sa peniaze priamo odvádzali s tým, aby ich dávali pracovníkom, sa nežiadalo vyúčtovanie, pretože pracovali čestne.
17 Peniaze z obiet za vinu a peniaze z obiet za hriech neboli určené pre Hospodinov dom, ale patrili kňazom.
18 Vtedy vytiahol sýrsky kráľ Chazael do boja proti Gátu a dobyl ho. Chazael sa chystal napadnúť i Jeruzalem.
19 Kráľ Jóaš pobral všetky posvätné dary, ktoré obetovali jeho predkovia Jóšafat, Jóram a Achazja, judskí králi, vlastné posvätné dary, ako i všetko zlato, čo sa našlo v pokladniciach domu Hospodina i kráľovského paláca, a poslal to sýrskemu kráľovi Chazaelovi. Ten potom odtiahol od Jeruzalema.
20 Ostatné Jóašove príbehy i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov.
21 Jeho služobníci povstali, vyvolali prevrat a Jóaša zabili v priestore Milla, keď schádzal do Silly.
22 Zabili ho jeho vlastní služobníci, Šimeatov syn Józakar a Šómerov syn Józabad. Keď zomrel, pochovali ho k jeho otcom v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.
2Kr 12, 1-22 | |