Gn 48, 1-22 |   |
Kniha Genezis - 1. Mojžišova
48. Kapitola
Biblia - Sväté písmo
(EKU - Ekumenický preklad)
1 Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: Tvoj otec je chorý. Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima.
2 Keď Jákobovi oznámili: Prichádza k tebe tvoj syn Jozef, Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko.
3 Jákob povedal Jozefovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma.
4 Povedal mi: Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.
5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.
6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov.
7 Keď som šiel z Paddana, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.
8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: Kto sú to?
9 Jozef odvetil svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. Otec povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!
10 Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal.
11 Potom Izrael povedal Jozefovi: Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.
12 Keď mu ich Jozef z kolien zložil, poklonil sa tvárou po zem.
13 Vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela.
14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený.
15 Jozefa požehnal takto: Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes,
16 a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.
17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho.
18 Jozef povedal otcovi: Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.
19 Otec to však odmietol: Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.
20 V ten deň ich požehnal a povedal: Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho! Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem.
21 Potom Izrael povedal Jozefovi: Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov.
22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.
2 Keď Jákobovi oznámili: Prichádza k tebe tvoj syn Jozef, Izrael sa vzchopil a posadil sa na lôžko.
3 Jákob povedal Jozefovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma.
4 Povedal mi: Urobím ťa plodným a rozmnožím ťa, urobím z teba spoločenstvo národov. Túto krajinu dávam tvojmu potomstvu do večného vlastníctva.
5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.
6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov.
7 Keď som šiel z Paddana, v Kanaáne na ceste neďaleko Efraty mi zomrela Ráchel. Pochoval som ju tam pri ceste do Efraty, teda do Betlehema.
8 Keď Izrael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: Kto sú to?
9 Jozef odvetil svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. Otec povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám!
10 Izraelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef priviedol k nemu, Jákob ich pobozkal a objal.
11 Potom Izrael povedal Jozefovi: Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však doprial vidieť nielen teba, ale aj tvojich potomkov.
12 Keď mu ich Jozef z kolien zložil, poklonil sa tvárou po zem.
13 Vzal oboch, pravou rukou Efrajima a postavil ho po ľavom boku Izraela; ľavou rukou vzal Menaššeho a postavil ho po pravom boku Izraela.
14 Izrael však vystrel svoju pravú ruku a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol prvorodený.
15 Jozefa požehnal takto: Boh, pred ktorým chodievali moji otcovia Abrahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pastierom od mladosti až dodnes,
16 a anjel, ktorý ma vykúpil zo všetkého zla, nech požehná týchto chlapcov. Nech nosia moje meno a meno mojich otcov Abraháma a Izáka. Nech sa veľmi rozmnožia uprostred krajiny.
17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajima, nepozdávalo sa mu to. Chytil teda otcovu ruku a chcel ju z hlavy Efrajima preniesť na hlavu Menaššeho.
18 Jozef povedal otcovi: Nie tak, otec, veď prvorodený je tento. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku.
19 Otec to však odmietol: Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznikne národ, aj on sa rozrastie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho potomstva vzniknú mnohé národy.
20 V ten deň ich požehnal a povedal: Tvojím menom bude Izrael žehnať: Boh nech ťa urobí ako Efrajima a Menaššeho! Tak uprednostnil Efrajima pred Menaššem.
21 Potom Izrael povedal Jozefovi: Pozri, ja zomriem, ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich otcov.
22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; získal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.
Gn 48, 1-22 | |