Hľadaný výraz: z+1, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 86
   (1a) V druhom roku vlády veľkého kráľa Artaxerxa, prvý deň mesiaca nísana mal sen Mardochej, syn Jaira, Semeiovho syna, ktorý bol synom Kisaja z Benjamínovho kmeňa.
   (1b) Bol to Žid, ktorý býval v meste Súzy, významný človek, čo konal službu na kráľovskom dvore.
   (1c) Bol jedným zo zajatcov, ktorých spolu s judským kráľom Jekonjom odviedol z Jeruzalema do zajatia babylonský kráľ Nabuchodonozor.
   (1d) Jeho sen bol takýto: Bolo počuť zvuky, rachot, hromy a zemetrasenie a zmätok na celej zemi.
   (1e) Vtom sa objavili dva obrovské draky pripravené na súboj a všade sa rozliehal ich hrozivý rev.
   (1g) Bol to deň tmy a čierňavy, súženie a úzkosť, pohroma a hrozný zmätok na zemi!
   (1h) Celý spravodlivý národ sa vyľakal, lebo sa obávali nešťastí, čo im hrozili. Pripravovali sa na to, že zahynú. Volali k Bohu.
   (1i) Na ich volanie sa malý prameň rozrástol na veľkú rieku, v ktorej prúdilo množstvo vody.
   (1k) Rozvidnelo sa a vyšlo slnko, pokorení boli povýšení a pohltili mocných. —
   (1l) Mardochej sa po tomto sne, v ktorom videl, čo Boh zamýšľa urobiť, zobudil. Ustavične naň myslel a až do večera sa zo všetkých síl usiloval pochopiť ho.
   (1m) Raz, keď Mardochej oddychoval na nádvorí, kde boli aj dvaja eunusi Gabata a Tarra, strážcovia dvora,
   (1n) začul, ako sa dohovárajú. Začal skúmať, s čím si robia toľké starosti. Zistil, že sa chystajú vystrieť ruku na kráľa Artaxerxa, preto o tom podal kráľovi správu.
   (1o) Kráľ podrobil oboch eunuchov výsluchu. Keď sa priznali, odsúdil ich na smrť.
   (1p) Tieto skutočnosti dal kráľ zapísať do kroniky a zapísal ich aj Mardochej.
   (1q) Kráľ prikázal Mardochejovi, aby konal službu v paláci a za tieto služby ho obdaroval darmi.
   (10) Na siedmy deň, keď bol kráľ v dobrej nálade, povedal siedmim komorníkom, osobným služobníkom kráľa Artaxerxa: Hamanovi, Bazanovi, Tarrovi, Bórazovi, Zatoltovi, Abatazovi a Tarabovi,
   (11) aby k nemu priviedli kráľovnú, nech zasadne na kráľovský trón, nech jej založia čelenku a všetkým vladárom i národom ukážu jej krásu, lebo bola krásna.
   (13) Vtedy povedal svojim priateľom: Nuž takto sa vyjadrila Astin? Rozsúďte a rozhodnite tento prípad!
   (15) a oznámili mu, ako podľa zákonov treba postupovať voči kráľovnej Astin, pretože nesplnila príkaz, ktorý jej dal kráľ prostredníctvom komorníkov.
   (16) Vtedy povedal Muchaios kráľovi a vladárom: Kráľovná Astin urazila nielen kráľa, ale aj všetkých kráľových vladárov a náčelníkov.
   (17) — Kráľ im totiž zopakoval slová kráľovnej i to, ako mu odpovedala. — Veď ako ona odvrávala kráľovi Artaxerxovi,
   (18) tak sa oddnes podobne opovážia znevažovať svojich mužov ostatné manželky perzských a médskych vladárov, keďže počuli, čo povedala kráľovi.
   (19) Ak s tým kráľ súhlasí, nech vydá kráľovské nariadenie a zapíšu ho do médskych a perzských zákonov. Nemožno postupovať inak! Kráľovná už nesmie vojsť ku kráľovi a jej kráľovskú hodnosť nech kráľ dá lepšej žene.
   (13a) Text listu znel takto: Toto píše veľký kráľ Artaxerxes náčelníkom stodvadsiatich siedmich provincií od Indie po Etiópiu a im podriadeným miestnym správcom.
   (13b) Pretože vládnem mnohým národom a v mojich rukách je vláda nad celou zemou, prijal som rozhodnutie, ku ktorému ma nevedie pýcha moci, ale usilujem sa postupovať čo najspravodlivejšie a mierne, aby som pre svojich poddaných vždy a za každých okolností zabezpečil život bez otrasov a aby som obnovil v ríši poriadok a bezpečnosť, ako aj mier, po ktorom túžia všetci ľudia.
   (13c) Keď som sa vypytoval svojich radcov, ako sa dá v plnej miere dosiahnuť tento cieľ, Haman, ktorého sme vyznačili funkciou druhého muža v kráľovstve, zaskvel sa pred nami rozvážnosťou, vynikol neochvejnou dobrou vôľou a zaručenou spoľahlivosťou,
   (13d) vysvetlil nám, že medzi všetkými kmeňmi na celom svete žije roztrúsený istý neprispôsobivý ľud, ktorý sa svojimi zákonmi protiví každému národu a ustavične pohŕda príkazmi kráľov, takže nemôžeme uviesť do života zdokonalenie jednotnej štátnej správy, ktoré sa usilujeme presadiť.
   (13e) Uvedomujeme si teda, že spomenutý národ sa nachádza ako jediný vo svojom ustavičnom nepriateľskom vzťahu voči každému človeku, že jeho spôsob života je cudzí našim zákonom a vymyká sa im, že zmýšľa nepriaznivo o našej politike a že sa dopúšťa tých najhorších zločinov, len aby podkopával stabilitu ríše.
   (13f) Preto prikazujeme, aby tí, ktorých vám vo svojich prípisoch označil Haman, náš vládny splnomocnenec a náš druhý otec, boli všetci až do koreňa mečmi svojich nepriateľov bez akéhokoľvek zľutovania a súcitu štrnásty deň dvanásteho mesiaca — ádara tohto roku vykynožení spolu s manželkami a deťmi.
   (13g) A tak tí, čo oddávna boli a sú aj teraz neprispôsobiví, za jediný deň s použitím sily zostúpia do podsvetia, aby sa v nasledujúcom čase dokonale upevnila stabilita a pokoj v našom štáte.
   (14) Odpisy tohto listu boli doručené do provincií a všetkým národom sa prikazuje, aby boli pripravení na stanovený deň.
   (15) Toto opatrenie čoskoro zverejnil aj v Súzach. Kým kráľ a Haman popíjali, v meste panoval strach.
   (17b) Pane, Pán a kráľ všetkých vlád, v tvojej moci je všetko a preto nejestvuje nikto, kto by sa mohol postaviť proti tvojej vôli, keď budeš chcieť zachrániť Izrael.
   (17c) Veď ty si stvoril nebo i zem a všetko to zázračné, čo sa nachádza pod nebom, si pánom všetkého a niet nikoho, kto by mohol vzdorovať tebe, Pánovi.
   (17d) Ty poznáš všetko. Ty vieš, Pane, že som to neurobil z pýchy ani nadutosti ani z ctibažnosti, keď som sa neklaňal nadutému Hamanovi. Veď pre záchranu Izraela by som bol rád pobozkal aj chodidlá jeho nôh.
   (17e) No urobil som to, aby som nepovýšil slávu človeka nad slávu Boha. Ja sa nebudem klaňať nikomu okrem teba, svojho Pána, a nebudem to robiť z nadutosti.
   (17f) Teraz však, Pán, Boh a Kráľ, Boh Abraháma, ušetri svoj ľud, lebo zamýšľajú nás zničiť a túžia zahubiť dedičstvo, ktoré je tvojím od počiatku.
   (17g) Nenechaj bez povšimnutia tvoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil pre seba z egyptskej krajiny.
   (17h) Vypočuj moju modlitbu a buď milostivý k svojmu dedičstvu. Náš nárek zmeň na plesanie, aby sme žili a ospevovali tvoje meno, Pane, a nedaj zaniknúť ústam, ktoré ťa chvália.
   (17i) A celý Izrael kričal zo všetkých síl, pretože smrť hľadela do ich očí.
   (17k) Aj kráľovná Ester sa v zajatí smrteľnej úzkosti utiekala k Pánovi. Zložila zo seba nádherný kráľovský šat a obliekla si kajúci, smútočný odev. Namiesto skvostných voňaviek zasypala svoju hlavu popolom a špinou, svoje telo nesmierne pokorila a každé miesto na sebe, ktoré krásou pôsobilo radosť, zakryla svojimi postrapatenými vlasmi. Modlila sa k Bohu Izraela:
   (17l) Pán môj a náš kráľ, ty si jediný Boh. Pomôž mne osamelej, lebo nemám pomocníka okrem teba, pretože sa púšťam do nebezpečenstva.
   (17m) Od narodenia som v kmeni svojich otcov počúvala, že ty, Pán, si sa ujal Izraela spomedzi všetkých národov a našich otcov spomedzi všetkých tých, čo žili pred nimi, aby si ich mal ako večné dedičstvo, a urobil si pre nich všetko, čo si im sľúbil.
   (17n) Lenže my sme zhrešili pred tvojou tvárou, nuž si nás vydal do rúk našich nepriateľov za to, že sme oslavovali ich bohov. Spravodlivý si, Pane.
   (17o) Lenže im nestačí, že sme v trpkom otroctve. Položili svoje ruky na ruky svojich modiel, aby navnivoč obrátili rozhodnutie tvojich úst a aby zničili tvoje dedičstvo, aby zapchali ústa tých, čo ťa chvália, a vyhasili slávu tvojho domu a oheň tvojho oltára,
   (17p) aby otvorili ústa pohanov na chválu prázdnych modiel a aby naveky bol obdivovaný kráľ so smrteľným telom.
   (17q) Nevydaj, Pane, svoje žezlo tým, čo nejestvujú, nech sa neposmievajú pre náš pád, ale obráť ich zámer proti nim a toho, od ktorého vyšlo sprisahanie proti nám, prísne potrestaj.
   (17r) Pamätaj na nás, Pane! Prejav svoju moc v čase našej tvŕdze a mne vlej odvahu, kráľ bohov a panovník nad každou vládou.
   (17s) Daruj mojim ústam podmanivú reč, keď predstúpim pred toho leva, a zmeň jeho srdce, aby znenávidel toho, čo brojí proti nám, a aby skoncoval s ním i s jeho prívržencami.
   (17u) Ty vieš všetko a vieš, že nenávidím nádheru tých, ktorí neuznávajú zákon, že sa mi hnusí lôžko neobrezaných a každého cudzinca.
 
1
2