Hľadaný výraz: Jn 1.3.5, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 3
| 1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. 2 Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. 3 Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. 4 V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5 To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila. 6 Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. 7 Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. 8 On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. 9 Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. 10 Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. 11 Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. 12 Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, 13 ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. 14 A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy. 15 Ján svedčil o Ňom volajúc: Toto je Ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. 16 Z Jeho plnosti sme zaiste všetci prijali, a to milosť nad milosť. 17 Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. 18 Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený [Syn] Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil. 19 A toto je svedectvo Jánovo, keď židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: Kto si ty? 20 Vyznal a nezaprel. Vyznal: Ja nie som Kristus. 21 I spýtali sa ho: Čo teda? Si Eliáš? Povedal: Nie som. Či si prorok? Odpovedal: Nie! 22 Povedali mu teda: Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás poslali: čo hovoríš sám o sebe? 23 A on povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnávajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš. 24 A poslovia boli z farizejov; 25 opýtali sa ho teda: A tak prečo krstíš, keď nie si Kristus, ani Eliáš, ani prorok? 26 Ján im povedal: Ja krstím vodou, ale medzi vami stojí Ten, ktorého vy nepoznáte. 27 Ten, čo prichádza po mne, a ja nie som hoden rozviazať Mu remienky na obuvi. 28 Toto sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. 29 Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. 30 Toto je ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. 31 A ja som Ho nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol zjavený Izraelovi. 32 Ďalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom. 33 A ja som Ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. 34 A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží. 35 Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. 36 A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! 37 Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. 38 Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster - kde bývaš? 39 Povedal im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho; bolo (totiž) okolo desiatej podvečer. 40 Jedným z dvoch, ktorí to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. 41 Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), 42 a priviedol ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter. 43 Druhého dňa chcel (Ježiš) odísť do Galiley a našiel Filipa. Ježiš mu riekol: Nasleduj ma! 44 Tento Filip bol z Betsaidy, mesta Ondrejovho a Petrovho. 45 Filip našiel Natanaela a povedal mu: Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a proroci, Ježiša, syna Jozefovho z Nazareta. 46 Natanael mu povedal: Či z Nazareta môže byť niečo dobré? Odpovedal mu Filip: Poď a pozri! 47 Nato videl Ježiš prichádzať Natanaela a riekol o ňom: Ajhľa, pravý Izraelec, v ktorom nieto ľsti. 48 Povedal Mu Natanael: Odkiaľ ma poznáš? Ježiš mu odpovedal: Skôr, ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom. 49 Odpovedal Mu Natanael: Majstre, Ty si Syn Boží, Ty si kráľ izraelský! 50 Ježiš mu riekol: Keď som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom, veríš? Uvidíš väčšie veci ako tieto. 51 Potom mu povedal: Veru, veru vám hovorím: Uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka. |
| 1 Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2 Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. 3 Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. 4 Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. 5 Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. 8 Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. 9 Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? 10 Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? 11 Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15 aby každý veriaci mal v Ňom večný život. 16 Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. 17 Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19 A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané. 22 Potom prišiel Ježiš a Jeho učeníci do Judska; pobudol tam s nimi a krstil. 23 I Ján krstil v Ainone blízko Salimu, lebo bolo tam mnoho vody a (ľudia) prichádzali a dali sa krstiť; 24 Ján totiž nebol ešte uvrhnutý do väzenia. 25 Tu medzi učeníkmi Jánovými a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. 26 I prišli k Jánovi a hovorili mu: Majstre, Ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, a ty si svedčil o Ňom, ajhľa, krstí a všetci prichádzajú k Nemu. 27 Odpovedal Ján: Človek si nič nemôže vziať, ak nie mu je dané z neba. 28 Vy sami mi dosvedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred Ním. 29 Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. 30 On musí rásť, a ja sa umenšovať. 31 Kto prichádza zhora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, je zemský a zemsky hovorí; kto prichádza z neba, je nad všetkými 32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo. 33 Kto prijal Jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34 Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. (Boh) Mu totiž dáva Ducha v plnosti. 35 Otec miluje Syna a všetko dal Mu do ruky. 36 Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom. |
| 1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. 3 Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých [ktorí čakali, až sa voda pohne, 4 lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila]. 5 I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. 6 Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? 7 Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. 8 Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 9 Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota. 10 Židia teda povedali uzdravenému: Je sobota; nie ti je dovolené niesť lôžko. 11 Ale on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď! 12 Spýtali sa ho: Kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi a choď? 13 Ale uzdravený nevedel, kto je to; lebo Ježiš sa nepozorovane vzdialil, keďže na tom mieste bol veľký zástup. 14 Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho. 15 Vtedy odišiel ten človek a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. 16 Preto Židia prenasledovali Ježiša [a chceli Ho zabiť], že to urobil v sobotu. 17 Ale On im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, že nielen porušil sobotu, ale že aj Boha nazval svojím Otcom, a tým sa rovnal Bohu. 19 Ježiš im teda odpovedal: Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. 20 Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. 21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22 A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, 23 aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. 24 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, (už) je tu, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Lebo ako Otec má život v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe; 27 a dal Mu moc súdiť, pretože je Syn človeka. 28 Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, 29 a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. 30 Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal. 31 Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé; 32 iný je, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že je pravdivé Jeho svedectvo, ktoré vydáva o mne. 33 Vy ste poslali k Jánovi, a ten vydal svedectvo pravde; 34 ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale hovorím to preto, aby ste vy boli zachránení. 35 On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli veseliť na chvíľku v jeho svetle; 36 ale ja mám väčšie svedectvo než Jánovo: totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal; už aj skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma Otec poslal. 37 A Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár; 38 a Jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. 39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. 40 Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41 Slávu od ľudí neprijímam, 42 ale vás som poznal, že nieto vo vás lásky k Bohu. 43 Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. 44 Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha? 45 Nemyslite si, že ja budem žalovať na vás u Otca; iný žaluje na vás: Mojžiš, v ktorého ste zložili nádeje. 46 Lebo keby ste verili Mojžišovi, aj mne by ste verili, veď on o mne písal. 47 Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám? |